Migračná kríza, alebo ako to celé dopadne

Štát ako dobrý, alebo zlý hospodár – hodnotenie niektorých výsledkov vládnutia za rok 2015.

Ako človek majúci už niečo odžité, trávim svoje dni celkom pokľudným spôsobom života. Každý deň je popretkávaný maličkosťami, ktoré oddeľujú utorok od štvrtku, prípadne pondelku. Na základe týchto maličkostí si dokáže človek pamätať, aký bol deň aj do minulosti. Napríklad pamätám si, čo za deň bol 02.01.2016. Bola to sobota, ktorú som obetoval pre mojich známych a priateľov na novoročné stretnutia. Keďže bola sobota a prvý pracovný deň bol ešte ďaleko tak som si tento fakt vychutnával.

Večer, keď som prišiel domov, zapol som televízor a zvedavý na to, čo sa udialo nového vo svete a u nás, som za zapozeral do vyhodnotenia výsledkov hospodárenia vlády za rok 2015 a predpokladaných prognóz na pre rok 2016. Nie som žiadny bankový analytik, ktorého životom sú samé čísla, grafy a prognózy, ale občas sa pozerám na čísla ako na fixné a nemenné hodnoty, ktoré majú svoj reálny základ a nejakú hodnotu. Hospodárenie vlády som evidoval tak, ako väčšina občanov z médií, jednotlivých headlinov a občas aj mojich výpočtov. Tak si dovolím sumarizovať niektoré základné informácie, ktoré vo mne zarezonovali.

Zvýšenie počtu zamestnaných v roku 2015 o 100.000 miest.

Je to pre nás malú krajinu v srdci Európy výborný výsledok. V stabilizovanejších a výkonnejších ekonomikách nie je ročne vytvorených toľko pracovných miest. Rozumiem aj argumentu, ktorý hovorí aj o tom, že v predošlých rokoch dochádzalo zo strany vedenia štátu predovšetkým k rušeniu pracovných miest a napĺňaniu a rozširovaniu siete nezamestnaných a znižovaniu kvality ponúk na pracovnom trhu. Teda stávalo sa, že občan prepadol aj poslednou záchrannou spoločenskou sieťou a padol až na dno. V tejto sfére ani štát ako taký nebol v porovnaní s okolím v najlepšej kondícií a fungovali alebo lepšie povedané nefungovali ani jednotlivé pokusy na naštartovanie vnútornej ekonomiky. Vyzdvihujem tento počin a jedným slovom dodávam, aby sa štát a vládna moc v ňom neuspokojila s výsledkom a považovala ho za dočasný úspech, ktorý v konečnom dôsledku nemusí nič znamenať. Pre ďalšie pokračovanie rozvoja trhu práce a pracovných miest je podstatné, aby ďalej pokračoval štát v správnom hospodárení s verejnými financiami, aby nebol postoj k podnikateľom,ako zamestnávateľom delaratórny, ale aby naďalej podporoval – nie len rečami a vyhláseniami strednú podnikateľskú sféru, ktorá mám pocit v poslednom čase zaniká a vymiera. Nemám na mysli živnostníkov, ale malé firmy, často aj rodinného charakteru, ktoré sa osvedčili ako dobrý základný stavebný kameň pre dobré a zdravé podnikanie, ktoré má svoje regule a pravidlá. Netreba si domýšľať, že za všetkým zlým stojí vláda. Prípady z praxe preukazujú aj naivitu a nepripravenosť jednotlivých tzv. podnikateľských subjektov, ktorý jediné čo mali bol ako tak nápad, aj to nebol dobre premyslený a premietnuteľný do praxe.

Zlepšené čerpanie eurofondov.

V tomto bode by som si rád požičal výraz od klasika „nebolo to zlé, ale mohlo to byť ešte aj lepšie“. Zlepšenie čerpania eurofondov je jednoznačné. Podstatné je, aby bolo transparentné a používané na aktivity, ktoré nám ako štátu môžu pomôcť a nemuseli sme si na zahraničných trhoch požičiavať na „povinnú činnosť štátu “ tak ako to bývalo aj v minulosti. Dobudované časti diaľnic, podpora projektov na obnovu kultúrneho dedičstva, projekty pre školy a jednotlivé konkrétne operačné programy, ako napríklad dotácia na zatepľovanie domov hovoria dosť hlasno. Samozrejme reálne zmýšľajúci človek nemôže mať predstavu o tom, že všetko čo nie je dobudované a všetko čo nám chýba, bude akoby mávnutím čarovného prútika a všetko to zaplatí Európska únia. Napriek tomu že tento názor vyznieva detinsky v živote sa s ním často stretávam, aspoň s požiadavkou na plnenie „privátnych“ projektov z financií EU. Nie vždy to ide. A na druhú stranu, keď nám niekto niečo zaplatí, musíme počítať reálne s kontrolou týchto financií a bola by ilúzia, keby niekto tvrdil niečo iné. Javí sa, že ak neboli využité všetky príspevky dotačného fondu EU, tak nebolo hospodárené dostatočne a mohli sa dotácie využiť všetky. V histórii financovania jednotlivých projektov a dotačných programov nikdy neboli využité všetky prostriedky. Tento fakt je obmedzený počtom výziev a dotačných okruhov. Zbytočne požadujem dotačnú finančnú pomoc, keď činnosť, ktorú požadujem dotovať nespĺňa vopred stanovené pravidlá a podmienky pre podporu. V rozvinutých ekonomikách vláda vygeneruje podporné činnosti, ktoré sú dotované z prostriedkov EU a vygeneruje sieť operačných programov, ktorými je možné jednotlivé aktivity pokryť. Ale žiadna vláda, dokonca ani tá detailne perfektná nemecká vláda nedokázala využiť dotácie na 100%. Ten kto tvrdí niečo iné, pchá do ekonómie, ktorá pozostáva z čísel a hodnôt politiku, ktorá v horšom prípade nemá žiadne hodnoty, ale čísel je tam teda požehnane :).

Medzinárodné ekonomické postavenie SR v rámci pripravovaného predsedníctva EU.

V poslednom čase sú proklamované dve varianty, toho ako zvládneme pozíciu predsedajúceho štátu EU. Teoreticky však existuje ešte jedna možnosť, ktorou je, že vo výnimočnom prípade nebude SR udelený post predsedajúceho členského štátu z dôvodu medzinárodnej a európskej nedôveryhodnosti. V podstate ide o to, do akej miery je SR čitateľný partner pre EU v rámci jednotlivých ekonomických, bezpečnostných, ako i politických procesov. Myslím si, že táto varianta nám v súčasnosti nehrozí, nie len preto, že ostatné členské štáty sú ekonomickom rebríčku na ústupe, ale SR je celkom stabilizovaná, dokonca v niektorých parametroch v rámci európskych ekonomík napreduje a zlepšuje sa. Medzinárodná ekonomická dôveryhodnosť ekonomiky SR si tiež nevedie najhoršie. Za posledné dva roky neboli evidované žiadne medzinárodné ekonomické kauzy a prešľapy, ktoré by znižovali dôveryhodnosť SR, čo sa zobrazilo aj v úspešnom umiestnení štátnych dlhopisoch na zahraničných trhoch, kde sa SR dostala na druhé miesto za finančne perfekcionalizované Nemecko. Jav, ktorý nie je ako tak bežne dennodenne odsledovateľný, ale hodnota štátnych dlhopisov znižuje úrokovú sadzbu pre zahraničné pôžičky z Európskych bánk. Na základe toho si SR požičiava na záporný koeficient hodnoty pôžičiek z Európskych bánk. V systéme medzinárodnej dôveryhodnosti slovenskej ekonomiky svoje postavenie má aj pokles dlhu voči HDP, v porovnaní s rokom 2014, kontrola nakladania s verejnými financiami, pokles aj stabilita cien.

Na záver si dovolím na záver dve konštatovania:

SR sa stala rešpektovaným medzinárodným obchodným partnerom.

Tento fakt potvrdzuje aj príchod nových investorov, teda zamestnávateľov a nie je vylúčené, že v roku 2016 sa vytvorí viac pracovných miest ako v roku 2015. Rozšíril sa počet obchodných rokovaní so zahraničnými investormi v atraktívnych odvetviach. Prichádzajúci zamestnávatelia sa nezamerajú výhradne na štátne stimuly, ale zaoberajú sa aj otázkou odborného dovzdelávania potenciálnych zamestnancov, čo preukazuje snahu zotrvať v SR pokiaľ možno čo najdlhší čas a dlhodobo pôsobiť na území SR. Kvalita práce sa bude zvyšovať dovzdelávaním zamestnancov.

Vláde sa podarilo ako tak stabilizovať vnútornú ekonomickú situáciu bez ekonomických opatrení a reforiem, ktoré nás v minulosti položili na kolená a dlhú dobu sa nenašlo nijaké systematické riešenie nezávidenia hodnej situácie.

Keď sa na celý proces finančného pohybu, stavu ekonomiky a zahraničného obchodného statusu SR pozriem, tak mi zostáva opakovať sa a skonštatovať už povedané „… nebolo to zlé, ale mohlo to byť aj lepšie “. Ale to v ekonomických meraniach, grafoch a číslach vždy môže byť lepšie, ale aj horšie. Nikto nikdy nedosiahol absolutórium, lebo všetky čísla majú svoju hodnotu a vždy to bude môcť byť lepšie.