Migračná kríza, alebo ako to celé dopadne

V medziach  parlamentnej  demokracie platí  pravidlo, ktoré jemne  nazvem  hazardérskym  slovníkom:  vo voľbách rozdáva  občan  také karty,  s ktorými  následne  zvolení  politici  budú  hrať  nastávajúce volebné  obdobie.   Po  vyhodnotení  výsledkov  volieb  prirodzene  predseda  najsilnejšej  politickej  strany  dostáva  mandát  od  prezidenta  na  vytvorenie  vlády.   Teda  predsedovi najsilnejšej  politickej  strany  idú  do  rúk  karty  ako  prvému.    Do  tejto  chvíle  mi  bolo  všetko  úplne jasné  a zrozumiteľné.  Rešpektujem  aj  ultrainvestigatívnu  prácu  novinárov,  ktorí v rámci  svojho  poslania  špekulovali a pripúšťali každý  jeden variant, ktorý  mohol  na  Slovenku  po voľbách  do NRSR  2016 vzniknúť.  Nepochopím, ako  sa  mohol  nechať  Richard  Sulík,  ktorý  ešte  je  stále  brúsený európskym parlamentom na  politika, zmanipulovať  a opiť  ošiaľom  a možnosťou  vytvorenia  vlády.

Richard  Sulík  stratil  možnosť  vytvorenia  vlády  ešte  predtým,  ako ho  vôbec  niekto  poveril týmto  poslaním.   Stratil  túto  možnosť   laxným postojom  a frigidným správaním  sa  k „ výtrtom “ Igora  a jeho  skoro  súkmeňovca,   čo  sa  všetkému  rozumie  Daniela.   Toho  Igora,  ktorý  začal  roztáčať  svoj  cirkus krátko po  zvolení do parlamentných  lavíc lacnou rozprávkou o snahe  kupovania  poslaneckých  hlasov,  ktorá  napokon  skončila  „hlubokým  nedorozuměním “,  teda  v podstate  tak,  že  si  celú  historku vymyslel.  Nápadne  sa  mi variant upútať elektorát  podobá na  pár  dní  staré vyhlásenie  zakladateľa  „ familly friendly “ politického  zoskupenia.   Minulosť  sa opakuje.  V čase  kupovania Igorového  hlasu  bol  tento  v rovnakom  postavení ako Boris  Kollár. Teda  ešte  nikto  nemohol vedieť, aký  potenciál   sa v ňom  skrýva.  Následne  sa  Igor  definoval  ako  politik,  ktorý  tu  bude  rúcať  všetky  bariéry  a hranice, …   bohužiaľ  ide aj o hranice  slušného správania  a akej  takej  ľudskej  kultúry, ktorá  bola  každému jednému  z nás  vštepovaná od  malička.  Niektoré  postoje  mi  pripadajú,  akoby bol z inej  planéty  a nepoznal  súvislosti,  akoby  by  niekomu zobral kľúče  od  auta  a potom  sa  divil,  že  dotyčný neodišiel  na  tom  aute.  V skratke  nepredvídateľný človek, ktorý  nevie  čo  chce, …  pardon  vie  čo chce, jediné  čo  chce  je  moc.

Richard  Sulík  v dobrej  viere „zblnutý“ názormi Igora  a Daniela sa postupne  začal  pred  spaním  zahrávať  s myšlienkou tvorby  vlády,  na  ktorej čele  je  on sám.  Takéto  niečo  sa  mu pred rokmi ani  len  nesnívalo.  Následne  nerozmýšľal  nad  tým   iba pred spaním,  ale obetoval  tomu  celé  hodiny a doslova  dni. Bol si  tak istý   sám  sebou,  že  nepripúšťal  inú  variantu.  Variantu  úradníckej vlády  a nebezpečné  myšlienky  na  predčasné voľby  bolo  treba  rozohnať   oparom nad  dobrou kávičkou,  kam  pozvem pár  kamarátov a ľudí, s ktorými  neviazne  reč  o vláde.  Predsa, hneď  ako  Fico nevytvorí  vládu, veď  nemá dostatočný počet  poslancov  a nikto  s ním  nikam nepôjde, tak  musím byť  pripravený  na  to, aby  som  vedel,  čo  komu  sľúbiť,  aby  som vytvoril  vládu . Neviem  presne,  kedy si Richard  Sulík  uvedomil,  že  ten  vzdušný  zámok, ktorý  si  iluzionoval  vo svojej hlave, storpédovali  presne  riadenými strelami  jeho najbližší  spolupracovníci  Igor Matovič  a Daniel Lipšic.   Dnes  je  Richard  Sulík poučený,  že  stabilná  vláda  nemôže byť  spojená s Igorom a Danielom, pretože sú  neriadené strely,  ktoré  sú  schopné v rámci svojho  prejavu a postoja  pourážať  všetko  okolo,  … aj  tú nevinnú srnku  v lese  za to,  že má  veľké oči.  Neskoro  prišiel  Richard  na  to , že  nemá  silu udržať  tie dva torpédujúce  prvky   v bezpečnej  vzdialenosti od  civilizácie,  ktorá im  verí,  ale nerozumie.

Vláda  pod  Richardom  Sulíkom  by  vyzerala ako  neustále  talianske manželstvo, kde by  sa vyhadzovalo na  oči   komukoľvek a čokoľvek.  Tento fakt  preukázali aj  povolebné debaty, kde sa v priamom  prenose  preukázalo, že na hľadanie prienikov  volebných  programov  nebude  čas  z toho dôvodu, že je  tu jeden element, ktorý  nectí základné  slušnosti  a úctu  voči  človeku, ktorý  má iné názory. Igor  Matovič  zo všetkých  povolebných diskusií  spravil  frašku a cirkus s množstvom invektív  a osočovania. Názorové odlišnosti v minulosti zabíjali a privádzali  pokrokových  mysliteľov  pod  šibenice  a pod sekeru kata.

Manželstvo pod  Róbertom Ficom, nebude  tiež jednoduché.  Ale dá sa  predpokladať,  že  keď doma  bude  dusno,  tak sa pôjde  niekam von  na pivo, pustí sa para  a na  druhý deň sa  pomaličky  začnú riešiť  komplikácie,  ako  bežne  v rodine.  Riešenie  konfliktov  chladnou hlavou  je  viac  reálne  ako v domácnosti,  kde sa  neuznávajú základné kritéria slušnosti a fungovania.

Je  mi  ľúto,  že  Igor  Matovič  v živote  nestretol  Alexandra  Dubčeka,  pretože toho ja  považujem za  vrchol  tolerancie, pochopenia a špicu  európskej  politiky, v turbulentých  časoch, ktoré sú neporovnateľné so  súčasnosťou .