Najznámejšia a najfrekventovanejšia diaľnica D1, ktorá po svojom dokončení má spojiť hlavné mesto Bratislava s hraničným prechodom na ukrajinsko-slovenskej hranici sa stále nachádza v štádiu dokončovania . Keby sa stavalo zo sľubov a rečí, asi by mala aj najmenšia dedinka na Slovenku štvorprúdovú rýchlostnú komunikáciu. Napriek krásnej predstave stále na Slovensku, ako aj na celom svete sa stavia z betónu asfaltu a výrobkov práce človeka . Zabudnime preto ako sa dajú stavať diaľnice v Slovinsku, Chorvátsku , alebo Taliansku, kde napriek podobnosti terénu ktorým má byť diaľnica vedená pôsobí aj veľa národných nuansí a jedinečností.
Ako častý a dennodenný používateľ cestných komunikácií a stavebný antitalent nemyslím si, že problém nedostavaných dialníc je problém tohto desaťročia . Ide o problém myslenia a chápania vecí a vzťahov, ktoré sú v okolitých štátoch samozrejmosťou a sú neodškriepiteľné. Pochopiteľne dochádza ku sporom medzi diaľničiarmi a ochranármi životného prostredia. V súčasnej dobe evidujem najvypuklejší problém pri stavbe najdlhšieho tunelu, ktorý má vzniknúť ako spojnica medzi Považím a Turcom. Teda oblasťou, pre ktorú je typické množstvo mostov a cestných tunelov. Táto spojnica medzi Višňovým a Dubnou Skalou má byť dlhá približne 8 kilometrov a podľa prepočtov má ušetriť približne 60 miliónov eur. Nikto by sa nečudoval, keby dnes bola táto tunelová spojnica už vybudovaná a spustená. To by však nemohlo nastať obdobie temna a zatmenia niektorých myslí od rokov 1998 do 2006, kedy bola pripravená a finančne zabezpečená stavba z nejasného dôvodu zastavená .
Výstavba diaľničného prepojenia medzi Turanmi pri Martine a Liptovom sa tiahne cez významnú biologickú rezerváciu pri Rojkove, ktorá má význam nielen slovenského, ale aj európskeho charakteru. V prípade, čo by len minimálneho narušenia môže byť narušený celkový biosystém a dochádzať k odumretiam vzácnej vegetácie. Človek, je človekom aj preto lebo by si mal dokázať vážiť veci, alebo prvky systému, ktoré sa na tomto svete nachádzajú oveľa dlhšie ako je fungovanie jednej generácie.
V najbližšom období sa plánuje dokončiť spojnica až do Prešova. Prešov a jeho okolie je gordickým uzlom pokračovania diaľničného spojenia. Nevykúpené pozemky spôsobili nemožnosť dokončiť juhozápadný obchvat mesta. Všetko sa však začalo hýbať, keď súčasná vláda vyčlenila 40 mil. € na vykúpenie pozemkov a tranzit metom by sa mal odkloniť na vonkajší okruh mimo centrum mesta a jednoznačne dôjde k zjednodušeniu prepravy centrom mesta.
Pri plánovaní či už rýchlostnej komunikácie, diaľnice, alebo akejkoľvek komunikácie treba používať rozum. Znie to ako samozrejmé klišé. Rozum treba používať pri každodennom rozhodovaní o životných situáciách. Nevyhnutné je hľadať zmysel a účel stavby ako takej a spôsob ako sa dá pomôcť nielen dotknutým obyvateľom, ktorí sa budú stretávať s následkami rozhodnutia dennodenne až po využívateľov diaľnic, ktorí ich využívajú na častý a aj menej častý presun z akéhokoľvek dôvodu.
V prípade, ak by sa začalo systematicky pracovať na rozvoji cestnej siete a stanovení si hlavných úloh, tak dnes mohla byť diaľnica z Bratislavy po východnú hranicu vybudovaná tempom 17 km za rok, od roku 1989. Pri dobrom naplánovaní stavby ako takej je najdôležitejšie dodržiavať čiastočné úlohy a čiastočné termíny. Nespoliehať sa na to , že keď v stanovenom termíne nedokončím stavbu sa nič nedeje a stavebný povoľujúci orgán požiadam o predĺženie termínu. A povieme si, veď sa nič nedeje. Žiadny právny predpis predsa neupravuje koľko krát môže stavebník požiadať o predĺženie termínu dokončenia stavby. Vo vyspelých štátoch to predsa tak funguje a nie je prípustné, to že pri určovaní termínu dokončenia stavby je jasné, že v určenom termíne stavba nebude dostavaná. Nie je nevyhnutné stavať viac stavebných objektov naraz. Logicky je v dnešnej dobe možné predpokladať termín dokončenia stavby a následné napojenie nasledovných stavebných objektov. Teda tak ako bolo vždy historicky preukázaný správny postup, kedy sa postupne jeden stavebný objekt dokončí a až následne sa začne stavať druhý. Nemyslím také plánovanie ako sme tu mali pred rokom 1989. Predpokladom dobrej postavenej komunikácie, je dobrý výkres, odhad možných nebezpečenstiev a následná realizácia samotného projektu.
Teda problém nie je len v peniazoch, respektíve jeho nedostatku. Problém budovania nielen diaľnic, ale akýchkoľvek stavieb je v nepoužívaní toho čomu naši predkovia hovorili sedliacky rozum. Používanie racionálneho rozumu akoby dnes bolo priam zakázané a nemožné. Odborníkov na Slovensku je dosť, dokonca majú aj skúsenosti … ale majú náchylnosť skomplikovať aj tie najjednoduchšie veci. Akoby niekto chcel postaviť kruhový objazd na mieste, kde postačuje rovná cesta.
Je to náchylnosť, alebo nevyhnutná povinnosť, ako skomplikovať veci ???